Príhovor na slávnostnom zhromaždení 9. 9. 2011

Vytlačiť

 Vážené dámy, vážení páni, milí hostia,

uplynul rok a znova sa stretávame v Banskej Štiavnici, aby sme oslávili náš sviatok, Deň baníkov, geológov, hutníkov a naftárov. Nie je náhodné že sa stretávame práve tu. Mesto bolo stáročia metropolou európskeho baníctva. Technická úroveň banskoštiavnických baní bola uznávaná v celom baníckom svete.

Pred 248 rokmi tu bola založená prvá Banícka akadémia v Európe, ktorej absolventi boli vo svete vysoko hodnotení a šírili naše schopnosti a odbornosť. Tu bola pokladnica Rakúsko-Uhorska v 17. storočí, mesto patrilo k najbohatším v mocnárstve. My, súčasníci, sa hrdo hlásime k slávnym tradíciám. Pripomíname si ich každý rok v prvých septembrových dňoch v našich materských organizáciách i na dnešnom slávnostnom stretnutí.

 

        Využime náš stavovský sviatok aj na to, aby sme aspoň stručne zhodnotili v akom prostredí sme pracovali a aké výsledky  sme dosiahli. 

 

        Môžeme konštatovať, že na Slovensku pretrváva snaha efektívne využívať domáce surovinové zdroje a vytvárať pre nás vhodné podnikateľské prostredie. Oceňujeme, že je snaha na rovnakú úroveň stavať otázky ekologické, ekonomické i sociálne a je vytváraný predpoklad, aby sa ťažba domácich surovín rozvíjala. Prostredie však bolo negatívne poznačené svetovou finančnou a hospodárskou krízou ktorá postihla aj Slovensko a zasiahla všetky oblasti hospodárstva. Prejavila sa tak aj v ťažobnom i hutníckom priemysle. Postihlo to hutníkov, oceliarov, výrobcov železných kovov, výrobcov medi, hliníka, ťažiarov všetkých surovín, hlavne kameniva, štrkov a piesku. Jedine ťažbe uhlia kríza nespôsobila vynútený pokles výroby. Bolo to dôsledkom plnenie zámerov zo strategického dokumentu – Stratégia energetickej bezpečnosti SR, v ktorej je zvýraznená potreba  využívania domácich energetických zdrojov. Uhlia sme vyťažili o 15% viac ako v roku predchádzajúcom, poklesla však ťažba všetkých surovín. Ťažba ropy klesla o 25%, zemného plynu o 4,5%, rúd o 86%, magnezitu o 41%. Ťažba soli sa zastavila pre vyhlásenie konkurzu na náš jediný ťažobný subjekt Solivary Prešov a v najbližších rokoch nebudeme jej producentmi. Podobne sa znížila ťažba všetkých stavebných surovín. Za rok 2009 sme celkom vyťažili z podzemia 3,7 mil. ton a z povrchu 34 mil. ton surovín. Ostatné suroviny ako celok zvýšili ťažbu. Ide o bentonit, alginit, keramické a žiaruvzdorné íly, sklárske a zlievárenské piesky, kaolín, zeolity, živce,  tufity, travertín a samozrejme mastenec. Práve to je surovina, ktorá má dobrú perspektívu rozvoja ťažby. V Gemerskej Polome pri Rožňave sa ukončili štvorročné otvárkové práce a začína ťažba v podzemí. Ide o ložisko európskeho významu a predpokladá sa ročná ťažba 100 tisíc ton." Všetky ťažobné organizácie urobili však maximum pre udržanie zamestnanosti a ekonomickej prosperity. Mali na zreteli, že ide o prechodné obdobie a tiež skutočnosť, že profesia dobrých  baníkov nie je na volnom  trhu práce. Napriek tomu klesol počet pracovníkov o 870. Ťažobný priemysel zamestnával v minulom roku priamo 6850 ľudí, nepriamo ďalších cca 15 tisíc.

 

Globálna kríza v roku 2009 sa prejavila aj v slovenskom hutníctve. Prejavil sa pokles dopytu po oceliarskych výrobkoch. Oceliarstvo zaznamenalo ako prvé signály nastupujúcej krízy znížením objednávok hlavne pre oblasť automobilového priemyslu, stavebníctva a následne pre takmer všetky komodity. Pokles výroby ocele mal za následok znížený dopyt po ferozliatinových prísadách. Prepad výroby a výrazné znižovanie objednávok zo strany železiarní však postihli aj výrobcov žiaruvzdorných zmesí, ktorí dodávajú hutám materiály na výmurovky pecí.

 

Obdobná situácia ako u oceliarov bola aj v priemysle výroby neželezných kovov, výrobe medi a hliníka, kde znížený dopyt mal za následok aj výrazný pokles cien a negatívne ovplyvnil ekonomiku podnikov.

 

Nedostatok objednávok a zníženie produkcie sa prejavilo aj v oblasti zamestnanosti. Všetky hutnícke podniky boli nútené znižovať stavy zamestnancov Manažmenty hutníckych spoločností vyvinuli značné úsilie na zachovanie pracovných miest a využívali rôzne nástroje na prekonanie krízy. K prepúšťaniu zamestnancov pristupovali až ako k poslednej možnosti riešenia zníženia výroby.

 

V súčasnosti ale zaznamenávame obnovenie rastu svetovej ekonomiky. Slovenské hospodárstvo ako silne otvorená, proexportná ekonomika je závislá na hospodárskom oživení krajín, predovšetkým v rámci Európskej únie. Priemysel na Slovensku za prvý polrok 2010 zvýšil svoju produkciu viac ako o pätinu a svojím výkonom sa vracia do predkrízového obdobia. Ešte lepšie dopadol druhý štvrťrok. Podniky postupne zvyšujú zamestnanosť.

 

            Hospodárska kríza však významne prispieva k reálnemu hodnoteniu viacerých činností. Pre nás je dôležité, že v Európe sa do popredia dostáva názor o potrebe maximálneho, ale efektívneho využívania domácich surovinových zdrojov. Hoci s trojročným oneskorením, Verheugenova výzva o potrebe lepšieho využívania domácich surovín, práve aj dôsledkom krízy, sa začína realizovať. Vznikol nový pojem a to surovinová bezpečnosť Európy. Odborníci pre Európu označili 41 kritických surovín. Určili ich zohľadnením rizikovosti dodávok a ekonomickej dôležitosti. Spracovali 10 odporúčaní, medzi ktorými je potreba zintenzívnenia geologického prieskumu, hlavne na získanie informácií o kritických surovinách, aktualizovania surovinových politík vo všetkých štátoch Európy, zlepšenia vzájomnej informovanosti o zdrojoch surovín v Európpe a mnoho ďalších. My sa k potrebe spracovania novej surovinovej politiky SR hlásime a na jej prípravu a spracovanie ponúkame našich odborníkov.

 

   

 

Vážené dámy, vážení páni,

 

banícka, hutnícka, geologická i naftárska práca je náročná. Práve táto náročnosť formuje medzi baníkmi i hutníkmi dobré, kamarátske vzťahy. Stoja jeden pri druhom. Takýto postoj sa formoval, hlavne v podzemí stáročia. Baníci, hutníci, geológovia i naftári na Slovensku týmto formovaním pri ťažbe nerastov a surovín a ich spracovávaní  prešli. Boli by sme šťastní, keby takéto dobré vzťahy, boli príkladom pre ľudí vo všetkých odvetviach našej činnosti.. Súčasná generácia baníkov, geológov, hutníkov a naftárov má k dispozícii moderné technológie, disponuje nadanými odborníkmi a oddanými robotníkmi. Tí najlepší budú dnes ocenení. Osobne, i v mene Vás, im za prácu ďakujem. Zároveň Vám, a cestou Vás tisíckam pracovníkom, blahoželám k nášmu sviatku a prajem veľa zdravia a pohody na pracoviskách i v rodinách.

 

Týmto dnešné zhromaždenie otváram.

 

Príhovor predsedu komory Dr.h.c.Ing. Petra Čičmanca na slávnostnom zhromaždení 9. 9. 2011 v Banskej Štiavnici

 

 

 

Komentáre (0)

Cancel or

2012. © Slovenská banská komora
By Joomla 1.7 Templates