Celoštátne oslavy sa konali dňa 06.09.2019 v Kultúrnom centre mesta Banská Štiavnica.
Pracovné predsedníctvo osláv :
1. Jozef Škrobák, OZ PBGN SR
2. Nadežda Babiaková, Mesto Banská Štiavnica
3. Vojtech Ferencz, MH SR
4. Peter Čičmanec predseda predstavenstva SBK
5. Boris Susko, MŽP SR
6. Branislav Ondruš, MPSVR SR
7. Milan Veselý, ZHŤPG SR.
Po vstupe do sály za zvukov fanfár a v sprievode vlajkonosičov na úvod osláv zazneli piesne Zdar Boh hore! (hymnická pieseň) a hutnícka hymna, ktoré zaspieval spevácky zbor Štiavničan.
Slávnostné zhromaždenie otvoril a všetkých prítomných privítal pán Peter Čičmanec, predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory
Ctení hostia,
vážené slávnostné zhromaždenie,
udržiavanie tradícií baníckeho povolania na Slovensku má pre svoj historický význam silnú podporu a zázemie. V mene Slovenskej banskej komory vás srdečne pozdravujem na dnešnom slávnostnom zhromaždení. Zvlášť si ceníme účasť našich dlhoročných zamestnancov, ktorí si dnes prevezmú morálne ocenenie za odborné kvality a prínos pre organizácie, v ktorých pracujú.
Dovoľte mi, pri príležitosti stavovského sviatku, všetkým baníkom, geológom, hutníkom a naftárom zablahoželať a popriať najmä pevné zdravie, optimizmus, úspechy a spokojnosť v pracovnom a osobnom živote.
Svoj sviatok si pripomíname v jednom z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest Slovenska. Svetový primát si zaslúžilo v období stredoveku, keď ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty. Dobývanie nerastov prinieslo mestu stavebný a kultúrny rozmach, úžitok a bohatstvo. Na jeho pôde zároveň vznikla prvá vysoká banícka škola na svete. Slávna Banícka akadémia ovplyvňovala rozvoj vzdelanosti, vedy a techniky v celej monarchii. Banícka pospolitosť rok čo rok prichádza do Banskej Štiavnice, aby v atmosfére historických uličiek vzdala poctu generáciám baníkov, ktorí sa pričinili o harmóniu a noblesu tohto krásneho mesta.
Aj po stáročiach od ukončenia ťažby vzácnych kovov je Banská Štiavnica spätá s baníctvom. V súčasnosti je sídlom Hlavného banského úradu, ktorý dozerá na chod ťažobných prevádzok, ale aj banského múzea a ústredného banského archívu.
Napriek tomu, že patríme ku krajinám s najstaršou tradíciou ťažobného priemyslu, nerastné suroviny zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji našej krajiny aj dnes. Na území Slovenskej republiky máme evidovaných 939 ložísk úžitkových nerastov. Hospodársky význam majú ložiská energetických surovín – hnedého uhlia, ropy a zemného plynu. Dôležité sú aj ložiská rúd, magnezitu, stavebných materiálov, vápencov, ale aj ostatných surovín - bentonitu, perlitu a mastenca.
Celkovo bolo vyťažených viac ako 44 miliónov ton nerastov, z toho 41,3 milióna ton na povrchu a 2,7 milióna ton v podzemí.
Z podzemia sme vyťažili 1,5 milióna ton hnedého uhlia, 1,1 milióna ton magnezitu, 7 500 ton ropy a gazolínu a 90 miliónov m3 zemného plynu.
Ťažobné spoločnosti poskytovali pracovnú príležitosť a životné istoty pre 5 400 zamestnancov, z ktorých 1 800 pracovalo v podzemí. Sú tak piliermi sociálnej stability v regiónoch svojho pôsobenia. Podporujú zamestnanosť, pravidelne prispievajú do štátneho rozpočtu a verejných financií plnením si daňových a odvodových povinností voči štátu, sociálnej a zdravotným poisťovniam. Len v rámci úhrad za dobývacie priestory, vydobyté nerasty, za uskladňovanie plynov a kvapalín odviedli 4,2 milióny eur.
V ostatnom období bolo výrazne medializovanou témou hnedouhoľné baníctvo na hornej Nitre. Priemyselná ťažba hnedého uhlia, ktorá tu kontinuálne prebieha už 110 rokov, sa významne podpísala na rozvoji okresu Prievidza a okolitých oblastí. Záver uplynulého roka však priniesol pre baníkov významnú zmenu - uznesenie vlády o ukončení podpory pre výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme najneskôr do konca roku 2023. Pôvodný termín – rok 2030 sa tým skrátil o 7 rokov. Vládne rozhodnutie je reakciou na dlhodobo presadzované ciele Európskej únie v oblasti ochrany ovzdušia.
V dôsledku toho región hornej Nitry stojí na prahu veľkých zmien. V decembri 2017 bol zaradený medzi pilotné regióny Platformy uhoľného baníctva, ktorá má naštartovať jeho hospodársku premenu z ťažobného na iný typ priemyslu. Tvorbu nových pracovných príležitostí má zabezpečiť Akčný plán transformácie regiónu.
Mnohí baníci a ďalší zamestnanci vnímajú tieto zmeny s obavami o svoju existenciu a budúcnosť. S nádejou očakávajú v krátkom časovom horizonte konkrétne rozhodnutia a reálne projekty dlhodobo vytvárajúce nové pracovné príležitosti v mieste, kde majú svoje rodinné zázemie. Na Slovensku máme, žiaľ, dostatok príkladov, kde po náhlom, neriadenom a nekorektnom ukončení ťažby v rudných prevádzkach zostali baníci bez možnosti pracovného uplatnenia.
Navyše ako pozostatok nesystémového a náhleho zastavenia ťažby v rudných prevádzkach zostala na povrchu zdevastovaná príroda a krajina. Preto pri plánovaní konca uhoľného baníctva je potrebné poučiť sa z týchto skúseností.
Aj pri dnešnej príležitosti chcem požiadať zástupcov štátnych orgánov a všetkých zainteresovaných, aby pri posudzovaní všetkých aspektov, týkajúcich sa novej budúcnosti baníckeho regiónu, zvíťazili odborné argumenty, racionálny úsudok, ochota a vôľa spolupracovať. Len tak bude môcť byť myšlienka solidárnej a sociálne spravodlivej transformácie, ako ju prezentuje Európska únia naplnená.
Na celoštátne oslavy prijali pozvanie zástupcovia štátnych, vedeckých, školských, odborových inštitúcií a výrobných závodov.
Slávnostné zhromaždenie pozdravili všetci prítomní hostia z predsedníctva.
Za vykonanú prácu bolo celkom vyznamenaných 46 zamestnancov, ktorí pracujú v baníctve, hutníctve, školstve a vede , na nafte a v geológií.
V kultúrnom programe vystúpil spevácky zbor Štiavničan.
Na záver boli všetci prítomní pozvaní na recepciu do priestorov Slovenského banského múzea a do Salamandrového sprievodu.
Slávnostná schôdza bola ukončená piesňou Banícky stav buď vždy velebený.
Prievidza 24.09.2019 Ing. Ján Hrabovský, PhD.
riaditeľ úradu komory
