Prihláška za člena 

 Rokovací poriadok 

Zákon o SBK 

 Informácia o práci v EURACOAL  r. 2015, zámer r. 2016

  

Nižšie predkladám informácie zo zasadnutia členov riadiaceho výboru Euracoal, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. 1. 2016 v čase od 08:30 do 17:50 sa v kongresovej sále hotela Stanhope v Bruseli.

 Konferencie sa zúčastnili zástupcovia takmer všetkých krajín EÚ a Ukrajiny, kde je významná ťažba uhlia najmä pre energetické účely, podnikov začlenených do organizácie Euracoal.

  Rokovania sa nezúčastnili : Zástupcovia bane Velenje Slovinsko, zástupcovia Hullera Vasco-Leonese Španielsko., Vagledobiv Bobov Dol Bulharsko,  Gréci, Juhoslovanské republiky, Maďarsko.

Za poľský GIG sa zúčastil nový prezident prof. Stanislaw Prusek

 

 

Zasadnutie otvoril a viedol Nigel Yaxley, viceprezident a člen riadiaceho výboru EURACOAL.

 

Doterajší prezident Dr. Zykmunt Lukasczyk (pre úraz neprítomný), predseda predstavenstva Katowicky Holding Weglowy S.A. odstupuje z funkcie, nakoľko je pracovne vyťažený           na transformácii hlbinných uhoľných baní Poľska.

 

 

 

Za nového prezidenta Euracoal-u  bol zvolený Wolfgang Cieslik člen predstavenstva STEAG GmbH prevádzkovateľ 8 uhoľných elektrární, OZE a rozvodných sietí v Nemecku.  

 

Za nového viceprezidenta bol zvolený tiež pán Janusz Olsówski, predseda Poľskej Banskej Komory. Ostatní viceprezidenti zostávajú vo funkciách v pôvodnom zložení: Franz-Josef Wodopia (Nemecko) Nigel Yaxley (GB) Vladimír Budinský (ČR).  

 

 

 

Pre ukončenie činnosti Spoločnosti britských výrobcov uhlia odchádza Dr. Phil Garner, predseda Výboru pre životné prostredie, vymení ho Dr. Schmitz, doterajší vedúci Výboru pre trh s uhlím.

 

Prof. Schmitza nahradí vo Výbore pre Trh profesor Franz –Josef Wodopia.

 

 

 

Z riadiaceho výboru Euracoal odchádza aj prof. Berndt Bogalla

 

 

 

 

 

Novými členmi Euracoal-u sú spoločnosti Steyr, Trolex (GB), Poľská Banská Komora, spoločnosti Subterra Ingenería (ES) a Geocontrol (ES).

 

Schôdze sa nezúčastnili reprezentanti Turecka, Slovinska, Grécka, Bulharska, Maďarska. Tureckí zástupcovia tradične na zasadnutia výboru nechodia, a ostatné vyššie menované štátne uhoľné bane sú vo finančných problémoch, preto šetria. Maďarský projekt obnovy podzemného dobývania uhlia v Borsód – Abaújskej župe po mediálnom rozruchu spomalil pre problémy s financovaním ťažby a stavby tepelnej elektrárne. 

 

 

 

Z EURACOAL-u vystúpili: Enel (podpísal zmluvu s Greenpeace) anglická organizácia Coalpro (v súvislosti so zatvorením poslednej britskej uhoľnej bane), Svenska (neťaží uhlie), Coaltrans (kvôli šetreniu, údajne dočasne).

 

Z EURACOAL-u bol vylúčený Vagledobiv Bobov Dol z Bulharska pre notorické neplatenie členských príspevkov. Údajne majú záujem vstúpiť späť, keď sa skonsolidujú.

 

 

 

Dlžníci príspevkov písomne prisľubili uhradiť dlh v členskom vo výške 144 700 €. HBP, a. s. si príspevky platí v termíne.  

 

 

 

Dr. Erich Schmitz, predseda predstavenstva Združenia Nemeckých dovozcov uhlia prezentoval aktualizované  Trendy trhu s uhlím:

 

 

 

Celkový objem prepravy uhlia po mori za rok 2015 sa znížil o 100 mil. ton oproti objemu z roku 2014 na  1,1 mld. ton uhlia.

 

 

 

Celková ročná svetová výroba uhlia za uplynulý rok  je cca. 7 miliárd ton.

 

 

 

 

 

Čína medziročne znížila dovoz energetického uhlia o 110 mil. ton.

 

 

 

Najväčším vývozcom energetického čierneho uhlia zostáva Austrália, ktorá v r. 2015 vyviezla 385 miliónov ton uhlia loďami , čo znamená medziročné zníženie vývozu o 0,5 mil. ton.

 

 

 

Rusko medziročne zvýšilo výrobu uhlia o 9 mil. ton na úroveň 365 mil. ton (4 %).

 

 

 

Juhoafrická Republika znížila ročný export o 1 mil. ton na hodnotu 76 mil. ton.

 

 

 

Kolumbia zvýšila export uhlia o 3 % na hodnotu 79 mil. ton.

 

 

 

Indonézia medziročne znížila výrobu uhlia o 11 % na hodnotu 408 mil. ton, pričom jej export najmä do Číny klesol o 9 % na hodnotu 325 mil. ton čo je o 32 mil. ton menej (hodnoty sú bez hnedého uhlia a lignitu).

 

 

 

USA znížila výrobu čierneho uhlia o 8 % čo je o 70 mil. ton menej, na hodnotu 820 mil. ton, pričom export amerického uhlia klesol o 20 % , teda o 17 mil. ton na hodnotu 65 mil. ton. Z tohto exportu bolo do EU exportovaných 25 mil. ton, čo je o 4 mil. ton (16 %)  menej, ako v roku 2014   

 

 

 

India znížila dovoz uhlia o 6 %, čo je o 10 mil. ton menej, a zároveň zvýšila svoju výrobu uhlia o 9 % čo je o 40 mil. ton viac.   

 

 

 

Importy čierneho energetického uhlia v EÚ 2015

 

 

 

Nemecko doviezlo v minulom roku 54 mil. ton (pokles)

 

Spojené Kráľovstvo doviezlo          24 mil. ton (pokles)

 

Taliansko doviezlo                          19 mil. ton (pokles)

 

Španielsko doviezlo                        18 mil. ton (zvýšenie)

 

 

 

Energia vyrobená z uhlia je lacnejšia ako vyrobená z plynu, ale ceny sa približujú.

 

Nemecko vyrába 25 % svojej elektrickej energie z lignitu

 

 

 

TRENDY VÝVOJA CIEN

 

 

 

Tona energetického uhlia stojí v januári v prístave ARA 48 USD za tonu, predpokladá sa ďalší pokles na 40 USD/tona

 

Tona koksovateľného uhlia stojí v prístave ARA 89 USD / tona, ale klesá, a bude na hodnote 76 USD/tona

 

 

 

Prepravné ceny (lodné) uhlia padli z 6,9 USD/tona na 5,5 USD/tona a ďalej klesajú. Veľa lodných spoločností skrachovalo.

 

Ceny uhlia aj prepravy sa ešte mierne znížia a ak sa nič mimoriadne nestane, bude tak nízko cca 2 roky.

 

 

 

Ceny povoleniek ETS na exhaláty klesli do 7. 1. 2016 o 1 € za jeden mesiac.

 

Je potrebné byť zvýšene ostražitými, preto že plynárska lobby bude hrať o podiel na trhu       s výrobou energie tvrdšie

 

–––––––––––––––––––––––––––––––––-

 

Primárnymi energetickými zdrojmi v Nemecku bude naďalej uhlie: čierne 12 % a lignit 11 %.

 

 

 

Čína v roku 2015 vyviezla do sveta 110 mil. ton ocele svojej nadprodukcie, aby si zabezpečila domáci sociálny zmier. Tým však pokazili ceny na európskom trhu a produkciu oceliarní.

 

 

 

Ťažiarske uhoľné giganty ako Glenncore, Peabody, Rio Tinto majú vážne problémy, stoja pred krachom a prepúšťaním 60 tisíc zamestnancov. 

 

 

 

Nemecko

 

Primárnymi energetickými zdrojmi v Nemecku bude naďalej uhlie: čierne 12 % a lignit 11 %.

 

V súčasnosti prevádzkuje 2 hlbinné bane na čierne uhlie a antracit v Porýní –Vestfálsku, jednu (Victoria August uzavreli v decembri 2015, ostatné zavrú v roku 2018. Domáca výroba čierneho uhlia je 6,2 mil. ton ročne, zamestnanosť v hlbinnom baníctve poklesla z 10 tisíc     na 8 tisíc. Väčšina dovozu čierneho uhlia je z Kolumbie. 

 

Produkcia lignitu z povrchových baní vo východnom Nemecku dlhodobo postupne klesá, medziročne však zostala rovnaká, vyrobilo sa z neho 155 TWh .

 

Podiel OZE do roku 2020 bude 35 %, do 2025 – 2040 do 40 %  a v rokoch 2035 -2050 60 %, pričom podiel uhoľných elektrární sa bude znižovať.

 

Naďalej však bude pretrvávať problém s ukladaním elektrickej energie z OZE, preto že megawattové batérie nie sú, ale nie je vôbec jasné, keby aj boli, kto by financoval ich nákup.

 

Problém je aj v tom, že nemeckí energetici nemajú žiadnu víziu, ako budú predávať prebytky elektrickej energie do zahraničia.     

 

 

 

Česká Republika

 

Ťažba čierneho uhlia poklesla  z 8,6 mil. ton na 7 mil. ton

 

Ťažba hnedého uhlia medziročne vydržala na úrovni 38 mil. ton. Generálne ťažby oboch druhov pozvoľna klesajú. Baňu Paskov a baňu Lazy zavrú, pre severočeskú energetickú boli schválené ťažobné limity, otvárajú novú elektráreň.

 

Podiel uhlia na energetickom mixe je 44 % - 46 %, do roku 2040 klesne o 13 % - 16 %.

 

 

 

Maďarsko

 

Povrchová ťažba lignitu v podniku Mátra Éromü je cca 8 – 9 mil. ton ročne. To je 16 – 17 % podiel výroby el. energie. Vedú sa spory o stavbe novej jadrovej elektrárne v Paksi.

 

 

 

Poľsko

 

Čierne uhlie

 

Zásoby geologické 51 mld. ton, z čoho je vyťažiteľných - pripravených 19 mld. ton. Existuje 10 ťažobných spoločností, situácia sa však dramaticky mení kvôli nízkym cenám. Výroba prudko klesá, v r. 2015 o 2,5 mil. ton energetického uhlia, a 1 mil. ton koksovateľného.

 

Import uhlia sa znížil o 8 mil. ton , zamestnanosť  v baníctve sa znižuje o 8 – 13 tis. ľudí medziročne. V súčasnosti nie je čiernouhoľné baníctvo konkurencieschopné.

 

Pripravujú stratégiu čiernouhoľného baníctva do roku 2018, čo je zároveň rok, keď by nerentabilné bane mali zavrieť. Iniciatívou poľskej vlády je zmena rozhodnutia EK                č. 787/2010 o štátnej podpore čiernouhoľného baníctva.

 

V diskusii bolo povedané: „Nepriateľ uhlia nesedí v Bruseli.“ Brusel načúva národným vládam , a je viac-menej „politickým bazárom“. 

 

 

 

 

 

Poľsko

 

Lignit

 

Geologické zásoby sú 22 mld. ton, z čoho je dobývateľných 14 mld. ton (minulý rok uvádzali 1,2 mld. ton dobývateľných zásob).

 

Ročná výroba je 63 mil. ton, z toho 42 mil. ton baňa Belchatów. Zamestnanosť klesla medziročne o 2 tisíc zamestnancov na súčasných 9 tisíc. Medziročne sa výroba lignitu znížila veľmi mierne.

 

80 % poľskej elektrickej energie je z tepelných elektrární.

 

V roku 2015 predstavili návrh energetickej stratégie Poľska do roku 2025, ktorá má 3 možné scenáre:

 

- súčasný,

 

- nukleárny,

 

- plyn a OZE.

 

Projekcia scenárov ukazuje, že podiel ťažby čierneho uhlia treba udržať a podiel povrchovej ťažby lignitu sa výrazne zníži.

 

 

 

Rumunsko

 

Vo vláde došlo k zmene v septembri 2015, vláda súhlasí s plánom reštrukturalizácie uhoľných baní. 

 

Skupina baní Hunedoara zbankrotovala. Z hnedého uhlia je 35 % elektrickej energie krajiny.

 

 

 

Spojené Kráľovstvo

 

V roku 2015 uzavreli poslednú uhoľnú baňu, všetko uhlie je importované. Energetická politika krajiny je orientovaná na jadrové elektrárne a OZE. Do roku 2025 uzavrú všetky uhoľné elektrárne, ale nikto nie je ochotný stavať nové tepelné elektrárne podľa predpisov exhalátov IED. Aukcie kapacít výroby elektriny ukázali, že nikto nechce v Anglicku investovať              do výstavby plynových elektrární.

 

P. Garner predpovedá, že situácia sa zvráti, uhoľné elektrárne budú obnovované a nebudú uzatvárané 

 

 

 

Ukrajina

 

V Západnej Ukrajine (Ľvov) začali štrajky baníkov kvôli níízkym platom ale v 3. kalendárnom týždni začali pracovať. Výroba uhlia v krajine klesla o 40 %, t. j. o 30 mil. ton menej.

 

Vláda nie je naklonená výstavbe jadrových elektrární, prerokováva sa energetická politika, problémom je neplatenie obyvateľstva za elektrinu, vodu, a preto sa peniaze nevracajú        do baní ako investície.

 

 

 

Report výkonného tajomníka EURACOAL-u Briana Rickettsa

 

Tajomník vymenoval aktivity Euracoal-u od júna 2015, spomenul kľúčové body agendy organizácie, reporty, zaujaté stanoviská, briefingy a rokovania s európskymi predstaviteľmi.

 

Zhodnotil tiež spolunávrh predpisu LCP BREF.

 

 

 

Milojcic – Výbor Energetickej Politiky.

 

Trh s povolenkami ETS

 

Časový plán hovorí, že v roku 2050 už nebudú na trhu žiadne voľné povolenky na predaj. Ukazuje sa, že systém trhu s povolenkami ETS nefunguje, ale politici to odmietajú vziať       na vedomie. Základnou podmienkou fungovania trhu s ETS je, aby trh chcel investovať       do povoleniek s ETS a aby v oblasti exhalátov boli investície do technológii a výskumu.

 

Prevádzkovatelia ostatných zdrojov elektrickej energie plynári, jadrové a OZE skúšajú vytlačiť z obchodovania povolenky na exhaláty.

 

 

 

EÚ ako celok má vysoké ambície, ale musí rešpektovať priority členských štátov v oblasti energetickej politiky. Pokiaľ majú členské štáty jasne stanovené a prijaté energetické politiky, tieto bude Brusel akceptovať.

 

 

 

Neexistuje protirečenie Obnoviteľných zdrojov energie a energie z uhlia. Zemný plyn a uhlie majú podobnú „uhlíkovú stopu“ – exhaláty. Zmena paliva nevyrieši nič.

 

 

 

 

 

Garner -  Výbor životného prostredia

 

V súčasnosti je v platnosti  nová Direktíva o životnom prostredí, vzduchu a vode  - IED, ktorá zrušila ustanovenia  direktívy LCPD 2001/80/EC.

 

Posledné výskumy ukazujú, že účinok tepelných elektrární na životné prostredie nie je taký veľký, ako vplyv dopravy automobilovej a lodnej. Najviac k znečisteniu ovzdušia v sídlach prispievajú domáce piecky a pece na tuhé palivo.

 

 

 

Významnou problematikou, ktorú chce európska komisia riešiť v najbližšej dobe budú limity ortute, ktoré robia vážne starosti čiernouhoľným elektrárňam, ale aj Severočeskej energetickej.  Na nové limity ortute sa treba pripravovať už teraz.

 

 

 

Krzemieň – Výbor technického výskumu    

 

Problematika diskusie sa zaoberala najmä projektmi v rámci RFCS Výskumného fondu pre uhlie a oceľ, jeho riadením a správou. Treba pokračovať vo výskumných projektoch, inak tento fond s množstvom peňazí pohltí Horizont 2020.

 

 

 

Argumenty a hodnotenia klimatických aktivít:

 

-  Jeden z výborov klimatického fóra vedú predstavitelia Zimbabwe – krajiny, v ktorej vládne

 

   diktátor, a kde sa urobila genocída časti obyvateľstva súčasnou vládou.

 

-  Pri parížskej klimatickej konferencii COP 21 sa menili významy kľúčových slov   

 

   v posledných minútach.

 

- Väčšinu akcii zameraných proti uhliu platila americká Koch Industries Inc. (v rebríčku

 

   najbohatších rodín sveta sú na 15 mieste), ktorá vlastní rafinérie, olejový a plynársky

 

   priemysel v USA.

 

-  Koch Industries platí aj skupiny „trollov“ na sociálnych sieťach, aby reagovali v diskusiách

 

   v prospech plynu.

 

-  Podobných platí aj Gazprom

 

 

 

 

 

Pracovný kalendár EURACOAL 2016 a závery

 

 

 

Príspevky- členské do Euracoal-u zostanú zmrazené na úrovni 2015.

 

 

 

Euracoal pripraví stanovisko k protiuhoľným iniciatívam, ktoré prednesie na debate v EK -    2. 2. 2016.

 

 

 

Uvažuje sa o vytvorení spoločnej platformy – Výboru pre Oceľ a Uhlie, prípadne sa zvažuje užšia spolupráca so Združením výrobcov technológii pre tepelnú energetiku CEEP.

 

 

 

Nasledujúce štvrťročné stretnutie výboru bude v Bukurešti, Rumunsko.

 

Na koniec schôdze bol zvolený nový prezident EURACOAL-u Wolfgang Cieslik.

 

Poďakoval sa za podporu a za cieľ si vytýčil presadzovanie trhového mechanizmu predaja povoleniek ETS.

 

 

 

Záznam z rokovania.

 

Správa bola prerokovaná na PSBK 24.02.2016