Prihláška za člena 

 Rokovací poriadok 

Zákon o SBK 

Dňa 30. 6. 2012 bol v SMZ, a. s. Jelšava na ložisku Dúbravský masív uskutočnený v podzemí odstrel  veľkého rozsahu za účelom likvidácie medzikomorového a stropného piliera otvorených komôr 3930 a 3931 na horizonte 390 m. n. m.

Do Banskej Štiavnice sa zišlo v dňoch 21.-24.6. 2012 vyše 600 účastníkov 5. stretnutia banských miest a obcí Slovenska. Okrem zástupcov slovenských banských miest a obci sa ho zúčastnili aj zahraniční hostia z Českej republiky, Poľska, Maďarska, Nemecka, Ruska a Rakúska.

 

Ekonomický význam zlata ako komodity s monetárnym dopytom

 

Rozhovor s autorom štúdie Mgr. Jurajom Karpišom, Iness Consult, s.r.o.

 

Prečo vznikla  táto štúdia o zlate a aké je jej praktické využitie? Vznikla na popud firmy EMED, ktorá je ťažobnou spoločnosťou a ktorá chcela zistiť, aké sú perspektívy zlata, jeho ekonomická funkcia v budúcnosti. My sami máme pocit, Že finančný systém v súčasnosti nie je príliš stabilný, hrozí znehodnotenie nielen eura, ale aj ostatných svetových mien. Preto záujem o zlato rastie, opäť nadobúda monetárny význam a význam zlata a jeho monetárnej funkcie bude v budúcnosti určite rásť. Táto štúdia hovorí o tom, že existujú vážne riziká existencie papierových peňazí, že zlato opäť nadobúda monetárnu funkciu a ľudia sa na to môžu pripraviť. Štúdia je určená pre politikov, pre ekonómov, keďže to má implikáciu na smerovanie rozvoja ekonomiky v danej krajine, či už sa to týka rezerv – nakoľko nie je dobré mať rezervy iba v iných menách, ale aj v zlate: je to aj upozornenie na to, že na Slovensku sa nachádzajú zdroje s ekonomickou hodnotou, ktoré možno využiť. Existuje dnes monetárna funkcia zlata? V roku 1971 prezident Nixon zrušil väzbu medzi dolárom a zlatom, a tým sa dolár stal tzv. Fiat menou, papierovou menou postavenou čisto na dôvere, že vláda sa bude správať zodpovedne a  neznehodnotí menu. Napriek tomu, že došlo k oddeleniu zlata od peňazí, ľudia zlato stále vnímali ako poistku pre prípad nezodpovedného konania monetárnych autorít a preto určitú monetárnu funkciu má, hoci nie formálnu. Zostáva teda v rezervách mnohých centrálnych bánk, mnoho ľudí nakupovalo zlato práve pre ochranu svojich úspor voči znehodnoteniu papierovými peniazmi. Počas tisíce rokov dlhej súťaže rôznych komodít o to, ktorá sa stane peniazmi, práve zlato vyhralo a získalo pozíciu meny – je ho relatívne málo, má aj nemonetárny dopyt, chemicky nereaguje s inými prvkami, neubúda ho, je ľahko deliteľné, ľahko sa s ním pracuje, ba čo viac, ponuka zlata je veľmi málo elastická – nie je také ľahké vyprodukovať nové zlato a teda si zachováva svoju trvalú hodnotu voči ostatným statkom. Všetky krajiny si však zachovávajú zlaté rezervy, aká je situácia na Slovensku? V porovnaní so susednými krajinami máme relatívne veľké zlaté rezervy 31,8 tony, čo je napríklad vyše dvakrát viac ako vlastní Česká republika. Na Slovensku s bohatou históriou ťažby existujú stále relatívne veľké ložiská zlata s 100 – 400 tonami nevyťaženého zlata, ktoré možno ekonomicky zužitkovať. Využitie týchto vyťažiteľných zásob predstavuje potenciálne príjmy pre verejné financie a môže zlepšiť zamestnanosť a mzdy v regiónoch, kde sa ložiská nachádzajú. V diskusiách o novom usporiadaní svetového finančného systému sa dnes opäť spomína aj zlato, avšak asi nie je na svete krajina, ktorá by dnes mala naviazanú menu nazlato. Nie je, práve v 70. rokoch došlo k tomu už spomínanému oddeleniu zlata od peňazí a odvtedy tu máme tento systém nekrytých peňazí. Na druhej strane, všetky krajiny sa spoliehali na to, že Američania budú robiť zodpovednú monetárnu politiku, čo sa ukázalo ako príliš ambiciózny predpoklad. V súčasnosti sa objavujú hlasy o zavedení zlatom krytých peňazí – vo Švajčiarsku, v americkom Utahu už dolár krytý zlatom zaviedli a o rovnakom kroku diskutujú aj v iných amerických štátoch. Čiže ľudia už začínajú chápať, kde je problém a že mena môže byť zneužitá politickou elitou alebo bankovým systémom na svoje ciele. Zlatý diktát – väzba meny na zlato, ktorá obmedzuje financovanie verejných výdavkov nafukovaním peňažnej zásoby Je problematickejšie požičiavať si, ak štát nemá plne pod kontrolou množstvo peňazí v obehu, to znamená nevie si „vytlačiť“ peniaze na splátky dlhov. Zlato obmedzuje schopnosť štátov hospodáriť deficitne a tvoriť dlhy. Práve toto obmedzenie bolo jednou z hlavných príčin, prečo sa upustilo od zlatého krytia, keďže USA boli v tom čase v takej situácii, Že natlačili toľko peňazí, ktoré nemohli zlatom pokryť. Papierové peniaze sú čisto v správe štátu, ich ponuka nie je ničím obmedzená a táto neobmedzená tvorba peňazí zo strán centrálnych bánk viedla k situácii, ktorej sme v súčasnosti svedkami – k finančnej kríze, k vzniku rôznych bublín a extrémnemu rastu dlhu. V dnešnom systéme nekrytých peňazí je obľúbenou formou ekonomickej stimulácie vytvoriť ďalšie peniaze, ktoré centrálna banka pustí do obehu a vytvorí iba ilúziu bohatstva. Avšak po prebudení z tejto ilúzie prichádza tvrdá opica, ktorej dnes čelíme – dochádza ku finančným krízam, keď je takmer celý finančný sektor nesolventný, dochádza k recesiám, keďže všetky chyby, ktoré sa urobili následkom monetárnej ilúzie, sa musia odstrániť. Dochádza k bolestnému prebudeniu. Tvorba peňazí bola obmedzovaná práve väzbou na zlato a nedovoľovala vznik takých prudkých výkyvov v hospodárskej aktivite. Bubliny predstavujú neudržateľný rast ceny aktív, ktorý nie je postavený na zdravých ekonomických základoch, ale je vyvolaný tým, že na trh vstúpili nové peniaze, ktoré natiekli práve do týchto aktív. Treba si to predstaviť tak, že ak sa centrálna banka rozhodne stimulovať ekonomiku novými peniazmi, tak tie peniaze musia niekde vstúpiť do ekonomiky. V poslednej dobe peniaze tiekli väčšinou do nehnuteľností, vyvolali tam bubliny, teda ceny týchto aktív rástli pomerne rýchlo, rýchlejšie ako iné oblasti v ekonomike /USA, Írsko, Španielsko/. Keďže však rast týchto cien nie je postavený na ekonomickom základe, len čo prestanete umelo stimulovať toto prostredie novými peniazmi, ceny prestanú rásť. Toto sa stalo v roku 2006, keď americká centrálna banka zaťala zvyšovať úrokovú sadzbu a prestala púšťať veľa peňazí do ekonomiky, ceny boli neudržateľné a zaťali kolabovať, preto hovoríme o prasknutí bubliny. To isté sa stalo v Írsku a to isté príde v Španielsku. Väčšinou ide o dramatické poklesy v niekoľko desiatkach

percent. Ako sa kríza prejavuje a aký  je pravdepodobný

scenár do budúcnosti? Väčšina občanov má pocit, že ide iba o politickú agendu a krízu nijak dramaticky nepociťuje. Neočakávam koniec sveta, nechcem vyznievať ako katastrófista, avšak kríza tu je a je extrémne vážna. Ak si spomeniete, celé to zaťalo koncom roka 2007 a tvrdilo sa, že kríza bude trvať pár mesiacov, máme rok 2012 a kríza je stále tu a je ešte väčšia, hovoríme o rozpade Eura, čo bolo absolútne nepredstaviteľné pred tromi – štyrmi rokmi. Kríza ešte nie je na svojom vrchole. Nestane sa to zo dňa na deň, kríza je proces, je to otázka niekoľkých rokov, keď štáty budú musieť nakoniec pristúpiť k radikálnym opatreniam. V Európe máme kopu štátov, ktoré sú nesolventné, budú musieť radikálne zoškrtať výdavky vo verejnom sektore, školstve, zdravotníctve, budú musieť zvýšiť dane, čo bude znamenať pokles ekonomickej aktivity. Ekonomický rast nebude taký rýchly, ako sme dúfali alebo aký bol v minulých rokoch. A rast nižší ako inflácia, či rovno recesia znamená, že ľudia ochudobnejú. Samozrejme, dnes to ešte nevidno, ale dnes nikto nezaťal poriadne šetriť stále sa o šetrení iba rozpráva a práve to vedie k tomu, že dlhová kríza sa stále stupňuje v celej EU.

Je to však problém aj ostatných veľkých ekonomík napr. Japonska, či USA. Samozrejme, nevrátime sa doby ľadovej, pravdepodobne to tu nebude ani také zlé ako za komunizmu, ale budeme určite chudobnejší, ako by sme boli, keby sme mali zdravý finančný systém, ktorý by nebol postavený na ničím nekrytých peniazoch, ktoré môžu byť zneužité na politické ciele.

Aký je elegantný spôsob, ako vykorčuľovať z krízy? Taký spôsob už neexistuje. To, Že sa napr. v Amerike postavili milióny zbytočných domov, predstavuje reálnu stratu kapitálu, to znamená, že tento kapitál bude chýbať v iných častiach ekonomiky. Premárnený kapitál predstavuje zníženie Životnej úrovne. Napríklad v Európe chyby z minulosti znamenajú, Že na to, aby sme zaťali opätovne zdravo rásť, treba zlikvidovať všetky mylné projekty – musia

zbankrotovať niektorí developeri v Írsku, v Španielsku, treba očistiť finančný sektor od nesolventných bánk, rozpredať ich. Treba splatiť všetky dlhy, hoci niektoré dlhy nebude možné splácať – je jasné, Že Grécko nikdy nebude schopné splatiť svoj dlh a preto tento dlh treba reštrukturalizovať – odpísať jeho časť a začať od nuly. Znamená to, Že ľudia si budú musieť utiahnuť opasky na nejaké obdobie, štáty nebudú vyplácať také dôchodky ako dnes, neudržateľné sociálne systémy nezodpovedajúce ekonomickej výkonnosti musia byť reformované. čím neskôr to urobíme, tým tie náklady budú väčšie a hrozí to, Že kríza sa dostane do štádia, keď bude prebiehať nekontrolovaným spôsobom. Koncom minulého roka sme videli, Že európski predstavitelia zaťali strácať kontrolu nad priebehom krízy, to vyvolalo obavy, či nedôjde k neriadenému rozpadu eurozóny či bankrotu bankového sektora. Toto je najhorší scenár, pretože to predstavuje obdobie chaosu. Pád finančného sektora znamená, že ohrozená je celá ekonomika. Ak vyčistíme ekonomiku od chybných investícií a reštrukturalizujeme dlhy nesolventných inštitúcií a krajín čo najskôr, môžeme byť relatívne optimistickí, keďže ekonomický rast skôr či neskôr príde. Odsúvaním týchto riešení nástrojmi ako Euroval, ktorý slúži iba na poprehadzovanie strát medzi krajinami, riskujeme omnoho väčšie náklady a najmä to, že sa systém môže rozpadnúť neriadeným spôsobom. Európska únia sa v posledných rokoch zmenila na dlhovú úniu, ktorá prerozdeľuje dlhy medzi jednotlivými krajinami. Toto vyvoláva rôzne pnutia, pocity, že jedna krajina dopláca na druhú. Vydali sme sa na zlú cestu. Na začiatku sme mali riešiť problémy práve tam, kde vznikli. Ak má Grécko problémy so splácaním, tak ho treba nechať zbankrotovať, čo z časti zaplatí Grécko a z časti inštitúcie, ktoré mu požičiavali. Avšak teraz sme to zaplatili z peňazí

ostaných krajín a dlh nezmizol, rastie dokonca rýchlejšie ako predtým. Stále sa tvárime, že tu kríza nie je a netýka sa priamo nás. No neprijatie radikálnych opatrení a zlyhanie v reštrukturalizácii bankového sektora môže mať fatálne dôsledky. Ak si toto predstavitelia

EÚ neuvedomia, skončí to rozpadom eura a v horšom prípade rozpadom EÚ. Vráťme sa však k úlohe zlata v spoločnosti. Uviedli ste celkom jasne, aký význam má zlato pre štát, ale čo zlato a jednotlivec? Má vôbec nejaký význam pre jednotlivca investovať do zlata? Určite, fyzické zlato sa chápe ako poistka voči zlyhaniu fungovania finančného sektora, ku ktorému sme určite bližšie ako pred 10 rokmi. Zlato je poistka voči katastrofickému scenáru pre štát i pre jednotlivca. Preto otázka dnes podľa môjho názoru nie je či mať investície v zlate, ale koľko percent portfólia do zlata umiestniť.

Podkategórie